Predvčerom sa mu narodilo dieťa. Krásne čierne dievčatko, s veľkými hnedými očami, ktoré na neho pozerali, akoby bol hrdina. No on bol len obyčajný chlap, ktorý dostal svoje dievča do iného stavu. Len chlap snívajúci o kariére úspešného rappera. Len obyčajný dealer, tak ako každý druhý v jeho bloku, ovisnute velke panske mikiny alebo bundy na zimu. S jej matkou neboli zobraný, nežili spolu a ani neplánovali budúcnosť. Tak to už chodilo v jeho svete. Vo svete černochov, žijúcich na okraji Brooklynu, ktorý sa akoby ani k tomu veľkému mestu nepočítal. Slová ako gangster, drogy, štetky, vražda, boli na dennom poriadku.
„Raz budem ako Tupac,“ hovoril si, „ úspešný rapper.“ Vo svojej duši však vedel, že to sa nikdy nestane. Koľkým sa to stalo? Jednému z desiatich? A tak zobral z vešiaka lacne oblecenie, obuv lacne tenisky a vyšiel na ulicu. Dealera robil už 5 rokov. Nič iné mu neostávalo. Nebol dosť múdry, aby šiel na školu a zarábať poctivou prácou sa v dnešnom svete neoplatí. Dealovaním si zarobil dosť na seba a vždy mu niečo zostalo aj na trávu. obcas predal pod rukou aj nejake dámske lodičky, lacne saty. Ak chcete zostať v tomto svete pri zmysloch, nezblázniť sa z krutej reality, jednoducho si zahulíte. Nie je to nič zvláštne. Dnes to už každý aspoň raz vyskúšal. No toto bol Brooklyn. Tu to bolo ako chlieb každodenný. Teraz bude musieť posielať peniaze aj na dcéru. Chcel byť dobrým otcom. Nie ako ten jeho.
Odišiel keď mu boli dva roky a odvtedy sa neozval. Žiaden telefonát, list a žiadne peniaze. Jeho matka žila na cracku, a tak bol odkázaný viac menej na seba už odmalička. „ Pre svoju dcéru bude dobrým otcom,“ opakoval si. Ale dnes. Dnes ešte nie. Dnes si dá blunt a na chvíľu si zalieta. Keď predal dosť na to, aby si mohol dovoliť pár gramov, rozhodol sa, že pôjde domov a užije si to tam, no zrazu počul policajné sirény. Začal bežať. Základné pravidlo pre dealerov. Ak počuješ sirény, utekaj ako ti len nohy stačia. Ak by ho chytili, keďže už raz sedel, dostal by 5-6 rokov. Bežal pokým už sirény nepočul, až potom zastal. Dosť ďaleko od miesta, kde predával. Vedel, že toto je rajón jeho rivala, ale čo na tom záleží.
Dal si slúchadlá na uši, zapálil a …………………………………. s tým výdychom z neho pomaly unikal všetok stres, všetky problémy, všetko zlo sveta. Blížilo sa k nemu auto, no zaregistroval ho až príliš neskoro. Z okienka sa vystrčila ruka s pištoľou. Tri výstrely. Tri výstrely a život z neho navždy unikol. Niekedy si sám hovoril, že lepšie by bolo zomrieť, ako tieto problémy, ale to posledné na čo pomyslel bol jeho sen. Už nikdy sa nestane slávnym rapperom.
Tak to býva. Až keď je neskoro si uvedomíme, že len strácame čas hlúposťami a neplníme si svoje sny. Strach nás ochromí a zlomí našu dušu, až napokon uveríme, že nie sme natoľko dobrí. Že nemáme na to byť tým, kým chceme. Radsej byt dobrym obchodnikom a predavat napriklad letne cizmy, pekne kabelky. Potácame sa vo večnosti všedných dní až zrazu je náš život v mihu u konca…
Celá debata | RSS tejto debaty